Tomas Kovacik

Najskôr som sem chcel napísať iba nasledovné dve vety, ktoré sa po internete premieľajú a ktoré ma pobavili:

„Na tomto svete nie sú žiadne istoty, iba dane a smrť.“ (B. Franklin)

„Ľudia si zaslúžia istoty.“ (Strana Smer-SD)

Potom mi ale napadlo pridať k tomu, čo by som ja radšej ponúkal ľuďom namiesto istôt, ktorých prísľuby tak radi počúvame. Ja by som ľuďom radšej dal prácu ako istoty. Práca ich totiž robí oveľa zodpovednejšími za seba samých a za svoje rodiny. Naproti tomu istoty, ktoré „ponúka“ napríklad Smer-SD (resp. ich omieľa), vyvolávajú v ľuďoch pocit, že je tu niekto, kto sa o nich postará (vlastne ja ako kresťan verím, že taký Niekto tu naozaj je, no žiadny známy politik to nie je :). A to sa veľmi dobre počúva voličovi, ktorý je často nazývaný ako najrýchlejšie zabúdajúci tvor na svete.

Prečo radšej prácu ako falošné istoty (falošné preto, lebo štát nemá silu postarať sa o nás všetkých)? Práca totiž dáva človeku naplnenie, zodpovednosť, pocit spokojnosti, ak ju dobre vykoná ako aj hrdosť na to, keď sa dokáže o seba postarať sám a nemusí byť závislý na druhom človeku.

To posledné som si niekoľkokrát prežil, keď som tri letá strávil v Spojených štátoch na pracovno-cestovných pobytoch. Tam sa s človekom nikto nehrá na istoty. Nemajú tam taký fajnový zákonník práce, ktorý by zamestnanca chránil ako ohrozenú zver (pravda, asi tam tiež nemajú toľko bezcharakterných akože-podnikateľov ako je u nás). Funguje to tam tak, že dnes mám prácu, zajtra, ak ma nepotrebujú alebo som urobil chybu, si hľadám novú. V takom prostredí som sa naučil si prácu vážiť, pretože mi dávala chlieb a nemohol som sa len tak zbaliť a odísť domov k maminej sukni. Napriek strachu z výšok som sa naučil maľovať na 5-metrovom rebríku, napriek málo svalnatej postave som si tri mesiace s kamošmi pohadzoval 15 kg škridle pod 40-stupňovým floridským slnkom, napriek svojej akože-hrdosti som sa naučil upratovať hotelové izby a umývať záchody. A za každú tú prácu som bol nakoniec vďačný, pretože mi ukázala, že sa dokážem prekonať a uživiť sa sám.

Dnes preto nechcem falošné istoty. Chcem, aby ľudia mali dosť práce a aby mohli kedykoľvek začať podnikať, keď chcú. Lebo toto im dá oveľa viac ako iba peniaze.

TOMÁŠ KOVÁČIK

Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tieto vyjadrenia vyjadrujú môj osobný postoj, a preto môžu, ale nemusia byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.