Tomas Kovacik

Premýšľam.. Je to len predvolebná kampaň založená na strachu alebo to myslia v SMERe vážne? Zrušiť Žitňanskej reformy súdnictva! Oblasti tak prehnitej, že nikto z obyčajných ľudí už neverí súdom, neobracia sa na ne aj keď mu je ukrivdené, lebo od toho či onoho známeho počul, že rozhodnutie nezávisí od pravdy, ale od výšky úplatku.

Toto sa snažila zmeniť výrazná ministerka z SDKÚ a myslím, že našliapla dobre. Občas bolo cítiť ťaženie proti Harabinovi, ktorého tam zabetónovala Ficova vláda, no niet sa čo čudovať, keď počúvame ako on na „jeho“ úrade bačuje, ako posielal hajzlov-poslancov do basy, ako nechcel a nepustil finančnú kontrolu do úradu (lebo oni sú nepostihnuteľní a nekontrolovateľní. mhm, len dajte dane, my si ich už rozdelíme), ako sa správa na rokovaní súdnej rady, ktorú naviac organizuje v kadejakých baroch…

A SMER vyvoláva strach. Ako obyčajne, na tejto emócii stavia už dlhodobo (strach z hnusných kapitalistov, zdieračov národa, ktorý oni jediný ochránia, pričom ostatní chcú na národe orať; strach zo zlepenca, lebo stabilita je oveľa viac ako možnosť povedať si vlastný názor a hľadať kompromisy; strach z nepostavených diaľnic, lebo len ony sú liekom na všetky problémy Slovenska; strach z nízkej minimálnej mzdy; strach z dobrého zákonníka práce lebo by zobral „ISTOTY“…). Tentokrát Robert Madej vyvoláva strach zo zmien v súdnictve, ktoré majú za cieľ odstrániť odtiaľ kamarádičkovanie, posúvanie si flekov, zrušenie odmien pre sudcov (tým sudcom, ktorým nemôžeme zmeniť výplaty, lebo by to bolo protiústavné — aj ja chcem do ústavy zakotviť, že učiteľom musia rásť platy podľa ústavy a to sa nemôže nikdy meniť) a zmenu v spôsobe volenia Súdnej rady (ejhle, Harabin tam má z 18 členov 8 „svojich“ pričom väčšina krajov tam nemá nikoho. tomu sa povie „rovnomené rozdelenie“).

Tak tu máme znovu strach a sľuby o tom, ako to SMER dá po voľbách do poriadku. Asi tak, ako keď sľubovali pred voľbami 2006 čo všetko zrušia a ako ochránia ľudí. Našťastie toho veľa nezrušili či nezmenili.

Tak kde je pravda? Čo treba so súdnictvom robiť? Zopakujem recept – NECHAJME TO NA ODBORNÍKOV, nie na politikov. Nech tak dôležitý rezort menia charakterní ľudia, ktorí tomu rozumejú.

A čo so strachom? V Biblii sa veľakrát píše: „Nebojte sa.“ Tak sa nebojme, budú tu pri moci tak nanajvýš zopár rokov, možno pokazia zopár vecí, zoberú zopár ľuďom pôdu pre diaľnice, budú konať protiústavne a vyhovárať sa potom na opozíciu, že ich dala na súd. Časom si však začneme voliť zodpovedných a charakterných vládcov, ktorým naozaj nepôjde o peniaze a moc. Takí sa tam síce väčšinou nehrabú, no o to viac ich tam musíme tlačiť.

TOMÁŠ KOVÁČIK

PS: Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.

PS2: zdroje: http://www.rivertoncity.com/departments.justicecourt.html